• Jakub Turanyi

Crowd-funding

#Crowdfunding #Financing #CorporateFinance #Capital #StartUp #VentureCapital #SeedFunding #Investing #DebtFinancing #EquityFinancing


Crowd-funding je alternatívny a pomerne mladý spôsob získania kapitálu pre firmy a jednotlivcov, väčšinou výberom menších čiastok od vačšieho množstva podporovateľov alebo investorov, a to prostredníctvom online platformy. Napriek tomuto v sebe crowd-funding skrýva značný potenciál - odhaduje sa, že do roku 2025 bude crowd-funding bilión dolárovým zdrojom kapitálu pre tie spoločnosti, ktoré sa dokážu uchopiť šance.


Jeho začiatky v súčasnej podobe siahajú do 90-tych rokov minulého storočia, kedy hudobné skupiny touto formou zbierali prostriedky na vydávanie albumov alebo zorganizovanie koncertných šnúr, či začínajúci filmoví producenti takto financovali svoje filmy. V novom tisícročí si potenciálu crowd-fundingu všimla aj biznis komunita, a vznikla celá rada crowd-fundingových platforiem. Medzi najznámejšie patria Kickstarter a GoFundMe, no existuje množstvo platforiem ktoré sa špecializujú buď na špecifický trh, alebo produkt či službu (napríklad nehnuteľnosti).


Ako prebieha crowd-funding

Akákoľvek crowd-fundingová kampaň potrebuje troch hlavných aktérov – iniciátora zaujimáveho projektu, ktorý potrebuje prostriedky; skupinu menších investorov, ktorí naň prispievajú výmenou za podiel na zisku formou úroku či vlastníctva časti firmy; a médium či platformu, ktorá obe strany prepojí (i keď sa vyskytujú prípady, keď veľká spoločnosť vytvorí svoju vlastnú platformu, cez ktorú promuje exkluzívne vlastné projekty).


Výhody crowd-fundingu

Raisovanie capitálu formou crowd-fundingu prináša množstvo výhod, a to pre iniciátora kampane, ako aj drobných investorov. Okrem vyzbieraných prostriedkov si firma dokáže spraviť ohromné promo a získať prístup k novému segmentu trhu, ktorý ma potenciálne vysokú LTV (life-time value). Zároveň sa jedná o veľmi interaktívny spôsob komunikácie s klientami, kde firma môže pravidelne zdieľať novinky ohľadne stavu kampane, a získavať cenný feedback vo forme komentárov.


Pre menšie firmy a začínajúce start-upy tiež môže predstavovať spôsob ako získať lacný kapitál, a to v prípade ak sa majitelia nechcú vzdať kontroly vstupom významného investora, a zároveň ešte nedokážu získať financovanie formou bankového úveru kvôli nedostatočnému track recordu. Taktiež crowd-funding predstavuje jedinečnú príležitosť otestovať svoj nápad a potencionálny záujem zo strany verejnosti, ako aj schopnosť monetizovať produkt či službu.


Pre malých investorov crowd-funding predstavuje možnosť ako podporiť nápad či spoločnosť vo svojom okolí ktorá ich nadchla, a na výmenu získať zaujímavé zhodnotenie, zvyčajne vo forme pravidelne vyplácaných úrokov. Taktiež im to dáva možnosť diverzifikovať svoje portfólio investíciou do aktív, ktoré by boli pre nich bežne nedosiahnuteľné svojimi vstupnými nákladmi alebo potrebou sa o ne ďalej aktívne starať. Ako príklad možno uviesť investíciu do nehnuteľností, kde kapitálové náklady často dosahujú desiatky miliónov korún a vyžadujú profesionálnu správu a údržbu. Tieto podmienky pri rozdrobení investície medzi malých investorov zostávajú iniciátorom projektu.


Nevýhody crowd-fundingu

Hlavnou nevýhodou crowd-fundingu je (až na pár svetlých výnimiek), že kapitál získaný touto cestou nedosahuje takej výšky akú ponúkajú iné formy fundraisingu, ako napríklad IPO alebo vstup PE fondu. To je spôsobené jednak profilom a finačnými možnosťami investorov, ktorí crowd-fundingové platformy vyhľadávajú, ako aj reguláciou zo strany Centrálnej banky alebo inej štátnej inštitúcie, ktorá môže obmedziť maxiálne čiastky aké sa dajú vybrať týmto spôsobom, alebo vyžadovať komplexné a drahé licencie či vypĺňanie prospektov pre investorov, ak by firma chcela vybrať väčší obnos. Zároveň zakladatelia prichádzajú o cenný mentoring a network, ktoré by získali vstupom angel investora alebo fondu.


Ďalšou nevýhodou je, že tento spôsob získavania prostriedkov sa sústredí na určitý segment trhu (ľudia v mladom a strednom veku, zbehlí v používaní moderných technológií), na úkor staršej a častokrát bonitnejšej klientely.


Akákoľvek crowd-fundingová kampaň tiež musí mať premyslený marketing, ideálne zaujímavý príbeh ktorým nadchne investorov, inak firma riskuje nedostatočnú participáciu. To môže vyústiť až v blamáž v podobe nesplnenia cieľov kampane a prípadného vrátenia vyzbieraných prostriedkov. Reputačná katastrofa nastáva aj v prípade ak firma dokáže vyzbierať vytýčené prostriedky, no zle odhadla náklady potrebné na vývoj a doručenie projektu či služby. V takom prípade môžu investori prejaviť malú ochotu poskytnúť ďalšie finančné prostriedky na dokončenie projektu.


V neposlednom rade platí to čo pri iných spôsoboch získavania kapitálu, a to že crowd-funding nemusí byť vhodný pre všetky typy firiem bez rozdielu. Keďže crowd-funding vyžaduje veľkú dávku transparentnosti, interakcie s investormi a pravidelné updaty, nie je vhodný pre spoločnosti ktoré sa obávajú odhaliť svoje strategické zámery či možného vykradnutia nápadu konkurenciou.


Nevýhody pre malých investorov, a to hlavne pri investíciách do crowd-fundingových kampaní start-upov, zahŕňajú vysokú mieru rizika a neistoty. Aj pri najlepších úmysloch zakladateľov nemajú prispievatelia istotu, že projekt sa naozaj presadí, a firma môže kedykoľvek prestať vyplácať svojich veriteľov alebo vyhlásiť bankrot. V miere rizika sa investícia pomocou crowd-fundingu podobá iným spôsobom investovania do start-upov (seed funding, venture capital), len s tým rozdielom, že na rozdiel od profesionálov, bežný investor častokrát nemá znalosti a skúsenosti, aby dokázal správne posúdiť mieru rizika a pravdepodobnosť návratnosti prostriedkov.