• Jakub Turanyi

Depresia vs. Recesia

#Depression #Recession #Nezamestnanost #HDP #DotCom #FED #Deflation #Bankrot #BankRun #Bubble #Korekcia


Depresia a recesia sú pojmy, ktoré opisujú kontrakciu ekonomiky sprevádzanú ďalšími negatívnymi javmi, ako nárast nezamestnanosti, pokles dôvery investorov v stabilitu finančného systému, alebo masívny odpredaj rizikových aktív a útek k tzv. "safe haven assets", akými sú vládne dlhopisy či zlato. Medzi oboma sú však rozdiely v dĺžke, závažnosti, ale aj lokálnom alebo globálnom presahu.

Recesia


Jedná sa o jav, ktorý sa zjednodušene opisoval ako ekonomický prepad HDP, ktorý trvá aspoň dva po sebe idúce kvartály. Americký NBER (National Bureau of Economic Research) momentálne používa inú definíciu, kde sa recesiou rozumie signifikantný pokles ekonomickej aktivity, ktorý trvá viac ako zopár mesiacov, a prejavuje sa poklesom HDP, reálnych príjmov, zamestnanosti, priemyselnej produkcie a retailových predajov.


Americký trh, o ktorom máme najviac informácii, keďže sa tu HDP a jeho rast meria nepretržite už od roku 1854, zaznamenal doteraz aspoň 33 rôznych recesií. Niektoré boli spôsobené implóziou určitého odvetvia alebo priemyslu (dotcom bublina v rokoch 2000-01), iné externými šokmi (recesia v 1973 spôsobená znížením produkcie ropy OPEC-om) alebo monetárnou politikou amerického FED-u (zvýšenie úrokových sadzieb v roku 1980).


Depresia


Naopak sa vyznačuje tým, že jej dopad je hlbší, a zároveň trvá omnoho dlhšie (minimum používané ekonómami je 6 kvartálov, čiže 18 mesiacov). Zatiaľ jediná depresia, a to v 30-tych rokoch 20. storočia, bola odštartovaná "Čiernym Štvrtkom" 24. októbra na Wall Street, a trvala viac než 10 rokov (i keď aj tá sa dá rozdeliť na viacero fáz alebo menších recesií).


Okrem prepadu HDP sa depresia vyznačuje rekordnou nezamestnanosťou (v Amerike v tomto období až 25% dospelej populácie, no v mnohých štátoch podstatne viac), ako aj defláciou v podobe masívneho prepadu cien nehnuteľností či potravín, rekordného počtu vyhlásených bankrotov firiem, ako aj "nájazdov" panikáriacich malých vkladateľov na banky, ktorí sa báli o bezpečie svojich depozitov.


Depresia vs. Recesia


Ďalším faktorom, ktorý pomáha rozlíšiť medzi recesiou a depresiou, je ich presah. Kým recesia môže byť limitovaná na jedinú krajinu alebo ich úzky okruh, ako napríklad post-sovietske republiky v 90-tych rokoch po páde Železnej opony, alebo východoázijské štáty v roku 1997, depresia je vskutku globálna a zasiahne väčšinu štátov. A pokiaľ Veľkej Depresii z 30-tych rokoch trvalo nejaký čas, kým sa rozšírila po všetkých kontinentoch, v súčasnom svete prepojenom internetom a s globálnymi operáciami a zásobovaním sa ničivé dôsledky dostavia v omnoho kratšej dobe.


Je však množstvo indikátorov ktoré ju dokážu pomôcť rozpoznať. Niektoré sú tzv. leading indikátory ako napríklad spomalenie rastu HDP, isté indexy (ISM Purchasing Managers Index atď.) alebo iracionálny optimizmus, ktorý spôsobuje bubliny a exponenciálny rast na trhoch s akciami, nehnuteľnosťami alebo komoditami. Druhou skupinou sú dáta zbierané vládnymi agentúrami ako US Census Bureau, ktoré zbierajú informácie o počte novo-postavených stavbách alebo priemyselných objednávkach. Poslednou skupinou sú tzv. lagging indikátory, ktoré oneskorene potvrzujú, že sa recesia naozaj dostavila. Sem patrí už spomínaný nárast nezamestnanosti, ktorý signalizuje zvýšenie žiadostí o podporu v nezamestnanosti.


Dôležité je chápať, že ak vlády a centrálne banky včas a dostatočne presvedčivo nezakročia a nepodporia ekonomiku finančnými stimulmi v podobe priamych investícií ("Fiscal policy"), uvoľnovaním menovej politiky ("Monetary policy"), alebo ich kombináciou, nevráti sa dôvera ľudí vo finančný systém. To spôsobí neochotu nakupovať, čo negatívne ovplyvní tržby firiem, ktoré sú nútené prepúštať zamestnancov, a tí majú ešte menej dôvodov míňať peniaze. Týmto vzniká klesajúca špirála nezamestnanosti a bankrotov, ktoré celý cyklus predlžujú.


Na záver treba dodať, že recesie aj depresie sú normálnou, i keď neveľmi príjemou súčasťou ekonomického cyklu. Inými slovami, nič (ani ekonomika) nemôže rásť večne, a po spektakulárnom raste musí zákonite prijsť korekcia. Pre šikovných alebo podnikavých investorov je to však aj príležitosť – viacerí lídri, či už v zahraničí alebo na česko-slovenskom trhu, sa zrodili práve za podobných podmienok.